Ázijský Vietnam je mimoriadne príťažlivou krajinou. Od severného Hanoja po južný Saigon meria viac než dve tisíc kilometrov a tak ho tvorí niekoľko farbených a exotických svetov. Najbohatším regiónom Vietnamu z hľadiska turizmu je jeho centrálna časť, ktorá v sebe ukrýva poklady akými sú cisárske Hue, rozprávkový Hoi An či moderný Da Nang s Mramorovou horou. Každé z miest vtiahne návštevníka svojim vlastným príbehom a ten si po čase uvedomí ako veľmi si túto juhovýchodoázijskú krajinu zamiloval.
V strede Vietnamu
Ak sa vo Vietname spomenie mesto známe ako Hue, každý si pod ním predstaví Zakázané mesto, ktoré obýval cisár so svojou rozvetvenou rodinou a cisárskym dvorom. Stalo sa synonymom pre vznešenú históriu ázijskej krajiny a stopy nedávnych dejín tu nájdeme aj dnes. Hue leží takmer v strede Vietnamu na pol ceste zo severného Hanoju a južného Saigonu, no ako ukázalo 20.storočie, ani táto poloha nemusela byť výhrou. Počas ničivej vietnamskej vojny sa neďaleko odtiaľto rozlievalo známe demilitarizované pásmo a paradoxne v jeho tesnej blízkosti prebiehali najtvrdšie boje. Hue by vedelo rozprávať o vojne a vedelo by aj hlasno kričať, aby sa nič také už nikdy nezopakovalo. Dnes má Hue viac než 350 000 obyvateľov a patrí k moderným vietnamským mestám prešpikovaným históriou. Mestom ticho, takmer bez slova tečie pokojná hladina Parfumovej rieky. Má len tridsať kilometrov a jej krásne meno pochádza z vône, ktorá kedysi zakrývala hladinu. Vždy keď v Hue kvitli stromy, ich kvety padali do vody a pomaličky sa plavili mestom. Preto všetci hovorili o rieke plnej parfumu.
V Zakázanom meste
Skutočným symbolom Hue je obrovská kamenná Citadela za ktorou sa odohrávali príbehy cisárov dynastie Nguyen. Tu za vysokou hradbou tĺklo srdce celého Vietnamu, pretože medzi rokmi 1802 a 1945 sa Hue premenilo na hlavné mesto krajiny. Za jednoduchou bránou ozdobenou čínskymi znakmi sa na konci ulice vyrysuje prvá palácová stavba. Turistov tu nie je veľa a prevládajú tu návštevníci z okolitých krajín a Číny, ktorej je miestna architektúra v Hue veľmi blízka. Palác Thai Hoa má prezývku „Palác harmónie“ a skutočne ju tu je cítiť. Má ho na svedomí cisár Gia Long, ktorý sa sem v 1802 presťahoval, hoci až jeho syn ho o tridsať rokov dotiahol do dnešnej podoby.
Od éry cisárov sa takmer vôbec nezmenil. Podlhovasté, zašpicatené striešky zdoba kamenní draci, symbol ochrany a pred palácmi kvitnú záhony farebných kvetov. Až osemdesiat nalakovaných stĺpov drží strechy a pod nimi sa objavia súkromné miestnosti. Väčšina z nich je krásne dekorovaná a steny pokrývajú farebné fresky. Na prvý pohľad sú jednoduché, no ich krása tkvie v jemných detailoch, ornamentoch, čínskej kaligrafii a geometrických vzoroch. V jednej z miestnosti stojí aj trón na ktorom mal sedávať samotný cisár. Na hlave mával klobúk ozdobený deviatimi drakmi a svoje telo zabalil do opulentnej róby prešívanej zlatom a dekorovanej vzácnym jadeitom.
Krásne brány
Jednotlivé oblasti Zakázaného mesta od seba oddeľujú múry s nádhernými bránami. Hue má vďaka ním prezývku „mesto brán“, pretože krajšie by sme už vo Vietname nenašli. Sú starobylé a majú v sebe nemú, kamennú vznešenosť doplnenú o ornamenty či drakov. Chrám The Mieu postavil v prvej polovici 19.storočia cisár Minh Mang a nejde v ňom len o budhistické rozjímanie, ale predovšetkým o uctenie si pamiatku rodokmeňu. Interiér je plný spomienok na predošlých panovníkov a vonku pred chrámom stojí deväť obrovských, vytepaných, bronzových urien. Patrili prvým deviatim cisárom dynastie Nguyen.
Návšteva u cisára Tu Duca
Nielen stará Citadela je v Hue lákavým ťahákom. Podobne pôsobí aj okolie mesta, kde sú roztrúsené cisárske hrobky či najslávnejšia pagoda Thien Mu, ktorá sa stala akousi ikonou mesta. Za hrobkou cisára Tu Duca z polovice 19.storočia treba vziať taxík alebo motorikšu a nechať sa odviesť asi päť či šesť kilometrov za mesto. Cesta sa prediera perifériou Hue a tak rázom zmiznú moderné aj vysoké domy a objavia sa záhrady, ryžové políčka a množstvo ľudí venujúcich sa svojim každodenným činnostiam. Niektorí sa živia popri ceste tým, že predávajú obľúbené vonné tyčinky a radi predvedú ako ich vedia za niekoľko sekúnd zhotoviť. Už ich stačí len zapáliť a chrám alebo domov prevonia ťažká aróma santalového dreva či škorice. Hrobka Tu Duca našla svoje miesto v príjemnom areáli, kde rastú ovocné stromy, kríky a kvety. Chráni ju hradba s vstupnou bránou podobne ako v Zakázanom meste, ale atmosféra je tu azda ešte pokojnejšia.
Človek si vie život predstaviť ako by si sadol na breh jazierka pod jeden zo stromov a začítal by sa do poriadne hrubej knižky, ktorú by prekladal s kanvičkou jazmínového čaju. Až na vyvýšenom stupienku sa vyníma kamenná hrobka pripomínajúca štyri brány prepletené do seba. Vo vnútri spočíva kamenná doska s vysekanými skutkami cisára a jeho príbehom. Štyri roky sem tento obrovský kameň niesli z 500 kilometrov vzdialeného kameňolomu. Človek stojí pri hrobke Tu Duca, no paradoxne jeho telo by sme v nej nenašli. To sa skrýva na utajenom mieste, pretože sa cisár bál, aby ho po smrti niekto nezneuctil. Sprevádzal to aj krutý zvyk, ktorý hovoril o tom, že takmer dve sto ľudí prišlo po jeho pohrebe o život, aby sa o tom mieste nikto nedozvedel.
Pagoda na brehu rieky
O niekoľko kilometrov vedľa, kedy treba prejsť na opačnú stranu mesta sa na vŕšku dvíha známa pagoda Thien Mu. So svojimi 21 metrami je pagoda Thien Mu najvyššou náboženskou stavbou celého Vietnamu. Jej sedem poschodí zasvätili Budhovi a jeho ľudským formám. Kým staré Hue vznikalo najmä začiatkom 19.storočia, pagodu tu postavili ešte v 17.storočí a pomenovali ju podľa ženy, ktorá tu sedávala a predpovedala stavbu pagody na mieste, odkiaľ sa budú môcť ľudia modliť za prosperitu krajiny. Atmosféru miesta dotvorí ešte skupinka mladých vietnamských žien. Sú krásne a ich krásu podčiarkuje aj tradičný kroj zvaný Ao Dai, ktorý im padá až k členkom. Sadnúť si tu na kamenný múrik. Nechať pagodu za sebou, hľadieť na slnko zapadajúce nad Parfumovou riekou a Vietnam sa skutočne pretvorí na orientálnu rozprávku plnú pokladov ako Hue.
Rozprávkový Hoi An
Ak však ani po návšteve Hue niekto neverí, že je Vietnam orientálnou rozprávkou Ďalekého východu, pre toho si krajina pripraví mestečko menom Hoi An. Nielen že sa považuje za najkrajší vietnamský tromf, ale často sa o ňom hovorí ako o najkrajšom meste celej juhovýchodnej Ázie. Hoi An poznali moreplavci a obchodníci na starých mapách ako Faifo, mesto, ktoré založili Portugalci a kam prúdil tovar dokonca až z Hodvábnej cesty. Stalo sa miestom, kde s stretávali Portugalci, Holanďania, Briti, Španieli, Indovia, Filipínci, Číňania, Japonci či Thajci a jeho povesť nádherného, obchodníckeho miesta, kde bol vždy dostatok hodvábu mu zostala dodnes.
Dnešný Hoi An navonok pôsobí ospalým dojmom, ale zdanie môže klamať. Je nesmierne živým organizmom vďaka trhoviskám, ktoré tu našli svoje miesto, no je pravdou že v uličkách starého mesta sa prevaľuje lenivá a podmanivá atmosféra. Starý Hoi An nie je veľmi veľký, ale dokonale sa v ňom cestuje v čase a vďaka svojej unikátnosti sa dostalo do zoznamu UNESCO. Prvý nádych Hoi Anu je skutočne ako z rozprávky.
Človek sa ocitne na nábreží neveľkej riečky Thu Bon, na jej nábreží stoja staručké budovy postavené s francúzskym koloniálnym šarmom, po stromoch sa uliciach sú rozvešané lampióny, na rohu sedia drobné Vietnamky so zašpicatenými klobúkmi na hlavách predávajúce exotické ovocie pestrých farieb a za chrbtom sa nachádza malý, no o to krajší Japonský most. Ten tu stojí už od konca 16.storočia a s mestom zrástol tak, že si dnes nikto nedokáže predstaviť ako by Hoi An vyzeral, ak by tu nebol. Na jeho začiatku víta návštevníkov podobizeň opice a na strane druhej sa s ním lúči pes. Podľa legendy mali začať stavať most podľa čínskeho kalendára v roku opice a skončiť v roku psa. Aj v moste sa ukrýva maličká svätyňa, kam sa svojho času chodili modliť rybári za dobrý lov.
Krása starých domov
Skutočným bohatstvom Hoi Anu sú však staré, historické, viac generačné domy. Mnohé z nich slúžia ako múzeá a tak dávajú možnosť prejsť sa ich interiérom. Drevený nábytok zdobí perleť a priamo v domoch existujú aj maličké záhradky s kameňmi, vodou či bonsajmi. Horné poschodie je takmer prázdne, ale veľmi dobre sa tu oddychuje a vedia to aj miestni, pretože tu majú pripravené malé posedenie pri poháriku silného, horkého, zeleného čaju. Nábrežie zaplnilo niekoľko reštaurácii a o Hoi Ane sa hovorí aj ako o gurmánskom meste, kde by nikto nemal vynechať miestnu kuchyňu.
Medzi najväčšie špeciality tu patrí tradičná polievka Pho Bo. Hovädzí vývar dochutia zázvorom, čerstvými klíčkami, bylinkami, čili a jedna z najlepších polievok sveta je na stole. Miestni však radi odporučia lokálnu špecialitu v podobe „hoianskej ruže“. Tie skutočne pripomínajú kvet ruže, len s tým rozdielom že ho vytvoria z jemného ryžového cesta do ktorého vložia krevetu. Nepohrdnite ani skvelými „palacinka“ Banh Xeo z chrumkavého cesta naplneného zeleninou a krevetami a ak sa ponáhľate vezmi si aspoň do ruky bagetu Banh Mi plnenú bôčikom. Vietnamci sú skutoční gurmáni. Hoi An má cez deň inú tvár, než v noci a nech odtiaľto nikto neodíde bez toho, aby sa tu ocitol v čase, kedy sa slnko stratí a všetko sa rozsvieti. Hoi An má prezývku „mesto lampiónov“ a odrazu sa celý rozžiari. Neuveriteľné, koľko farebných svetielok svieti v uliciach, odrážajú sa na hladine rieky, zdobia reštaurácie, podniky, obchody a rozprávkový svet podčiarkne svoju exotiku.
Moderný Da Nang
Da Nang leží na brehu Juhočínskeho mora a za niekoľko rokov o ňom budeme počuť. Dnes chodia ľudia na vietnamské pláže najmä do oblasti zvanej Nha Trang či na ostrov Phuq, ale Da Nang si na nich brúsi zuby a na brehu mora tu vznikajú nové rezorty. Nielen kvôli moru, je Da Nang zaujímavým mestom. Cítiť v ňom akoby sa vietnamský drak prebúdzal a vidno to najmä na mrakodrapoch, ktoré stoja v modernom centre mesta. Podobné nájdeme v Saigone, no Da Nang je menej známy. Podobne ako iné vietnamské mestá, aj tu zohrala pri vzniku dôležitú úlohu rieka Han a tak sa mesto objavuje na oboch jej stranách. Autá prúdia z jednej strany na druhú a keby bola vo Vietname súťaž o najzaujímavejší most, cena by putovala sem, pretože celý most pripomína zvlneného draka. Krásne, ako sa dá aj s obyčajnými vecami nádherne vyhrať.
Centrum Da Nangu je rušné a zvuk motoriek, áut, mikrobusov, či zvončeky bicyklov akoby nemali konca kraja. Medzi najkrajšie budovy mesta patrí staré, koloniálne múzeum, ktoré skrýva artefakty slávnej Čamskej ríše. Tá sa kedysi rozkladala v týchto oblastiach a jej silu podčiarkuje fakt, že na niekoľko rokov dokonca dobyli kambodžský Angkor a porazili Kmérov. Niekoľko budhistických chrámov či svätýň vystrieda zaujímavá katedrála. Svojim výzorom by sa nestratila v hocakom európskom meste.
Najfarebnejším a najfascinujúcejším miestom Da Nangu je však jeho obrovská tržnica. Je krytá a predávajú v nej všetko od výmyslu sveta, ale jej kapacita už ľuďom nestačí a tak sa vylieva aj von priamo na ulicu pod ošarpané fasády starých domov. Ocitnúť sa na vietnamskej tržnici je zážitok, ktorý sa hlboko vryje do duše. Desiatky obchodníkov či obchodníčok sedí na zemi alebo na miniatúrnych stoličkách a predávajú tony zeleniny a ovocia. Medzi najfarebnejšie patri tzv. dračie ovocie alebo pithaja, najobľúbenejšie ovocie Vietnamu, ktoré k tomu všetkému ešte aj výborné chutí. Predávajú však aj melóny, dyne, jablká, niekoľko druhov banánov, mango, papáju, citróny, limetky či rôzne bylinky potrebné do vietnamskej kuchyne. Predavačky nosia na hlavách tradičné zašpicatené klobúky a tak sa tradície prelínajú so súčasnosťou.
Kto nemá miesto na predaj, ten si z toho ťažkú hlavu nerobí. Stačí zaparkovať motorku a predávať priamo z nej. Muži ponúkajú čerstvé ryby, krevety, dary mora, ale ako napovedá zápach majú tu vyložené aj sušené ryby, ktoré idú pomerne dobre na odbyt. Každé trhovisko je svojim spôsobom aj vývarovňa a tak stačí, aby si niekoľko ľudí priviezlo obrovské hrnce a dokážu tu vyčarovať lahôdky doslova za pár minút. Za mestom neďaleko slávnej pláže China Beach, kde sa vylodili počas vojny americkí vojaci sa dvíha pahorok s lichotivým menom Mramorová hora. Z diaľky vidno ako z neho vyrastá mohutná pagoda, no kto by si myslel, že je jedinou, bol by na omyle. Vietnam je jedno obrovské prekvapenie. Pozor, kto ho však ochutná, ten pri prvej ochutnávke nezostane.
Tomáš Kubuš
Street Food Hunters / www.streetfoodhunters.com
FB: https://www.facebook.com/streetfoodhunters/
INSTAGRAM: https://www.instagram.com/streetfoodhunters/
