Práve v tomto období ju môžete ucítiť, ale aj uvidieť! Smradľavý zázrak! Približne od konca decembra do marca tam totiž kvitne najsmradľavejšia kvetina sveta - raflézia s obrím kvetom, ktorý môže mať vyše poldruha metra. Je to najväčší kvet v rastlinnej ríši. Hoci je fotogenická a turisti sa na snímkach s ňou natešene usmievajú, hnilobný zápach je cítiť aj do vzdialenosti 800 metrov. Nádych, výdych. Ste tu, uprostred tejto prírodnej nádhery, tešte sa!
Práve raflézia láka do tejto málo objavenej oblasti Thajska tisíce návštevníkov. Je to tropická parazitická rastlina, pretože parazituje na koreňoch a kmeňoch iných rastlín, predovšetkým istého druhu divokého viniča. Spleťou vlákien prerastá do svojho hostiteľa. Veľké červené kvety s bielymi a žltými škvrnami vážiace aj 7 kilogramov vyrastajú priamo z kmeňa alebo z koreňov hostiteľskej liany. Raflézia páchne ako hnijúce mäso, aby prilákala opeľovače, muchy bzučivky. Tie prilietajú s vidinou možnosti naklásť vajíčka do zdochliny. Ale raflézia im na za odplatu nič neposkytuje, v podstate ich oklame. Mucha vlezie do samčieho kvetu a peľ sa jej nalepí na chrbát. Potom peľom preťažená mucha navštívi samičí kvet.
Opelenie sú schopné zabezpečiť len veľké muchy, navyše sa musí neďaleko seba nachádzať samčí aj samičí kvet - možno aj to je dôvod, prečo je táto rastlina v prírode taká vzácna. Má však ekonomický význam a ten vyplýva z ekoturizmu. V čase jej kvitnutia navštívia krajiny jej výskytu - Sumatru, Borneo či práve krajiny juhovýchodnej Ázie ako Thajsko tisíce turistov. Sir Raffles (mimochodom, zakladateľ Singapuru) objavil kvetinu počas svojej expedície v Indonézii v roku 1818.
V Thajsku rastú tri rôzne druhy raflézií (po thajsky Bua Phud). Bua znamená lotos, ale v tomto prípade skôr kvet. Phud znamená niečo ako vyrastať zo zeme. Konkrétne v Khao Soku je to Rafflesia kerrii. Viete, čo je ešte zaujímavé? Púčiku trvá okolo 9 mesiacov, vlastne jedno ľudské tehotenstvo, kým sa otvorí. Ale kvet odumrie po jedinom týždni!
Ak si urobíte v čase od decembra do marca trek v džungli NP Khao Sok v južnej časti Thajska s miestnym sprievodcom, máte vysokú šancu, že rafléziu nájdete. A to v tejto nádhernej časti Thajska nie je všetko!
Kuk aspoň na kúsok Khao Sok!
Osobne som bola v Thajsku viackrát, ale o národnom parku Khao Sok som nikdy nepočula. Samozrejme, Thajsko má množstvo národných parkov, NP Khao Sok je 22. národný park v Thajsku, ktorý vznikol v roku 1980. Ale Khao Sok vám spôsobí šok! Mimochodom, je to najväčšia oblasť panenského lesa v južnom Thajsku a časť daždového pralesa, ktorý je starší a rozmanitejší ako Amazonský dažďový prales.
Sedíte v dlhej loďke, akej sa po anglicky hovorí longtail boat, na nefritovo zelenej vode. Sladkej vode, pretože sa plavíte po jazere Cheow Lan známom aj ako priehrada Ratchabrapa. Jazero je teda umelé (160 štvorcových kilometrov vnútri národného parku) a vzniklo v 80. rokoch minulého storočia výstavbou priehrady na rieke Khlong Saeng v súvislosti so vznikom novej hydroelektrárne. Jeho zalesnené brehy a viac ako stovka ostrovčekov dnes poskytujú domov množstvu vtákov a rovnako aj primátov, ktoré tu máte šancu zbadať počas ,,safari na vode" (boat safari) či z kajaku skoro ráno.
Niekedy ku brehu zabehne napiť sa medveď, inokedy počujete lomoziť slona, počas turistiky možno stretnete makaky, za úsvitu počujete vokály gibonov.
Gibony je ťažké vidieť, pretože väčšinu života trávia vysoko v korunách stromov. Mimochodom, gibony sú monogamné, vytvárajú si puto na celý život a dožívajú sa asi 25 rokov. Páriky gibonov zvyknú spievať koordinované duety a to je to, čo môžete počuť za úsvitu. Gibony nemajú chvost, hojdajú sa na stromoch s pomocou dlhých rúk a vedia tak vyvinúť rýchlosť až 35 kilometrov za hodinu! Alebo máte šancu uvidieť zoborožce, prastaré nemotorné vtáky so žiarivo žltými zobákmi a čierno-bielym perím, žije ich tu deväť druhov. Zoborožec veľký má rozpätie krídel takmer dva metre.
Ale aj keby ste však nič z toho nezazreli, plavba pomedzi krasové útvary so zárezmi, ako keď strúhate eidam, obrastené zeleným plyšom, s kôpkami šľahačky v podobe hmly, v ktorej sa kúpu ich vrcholy, je úchvatná. Štíhla loďka alebo kajak rozráža vodu, v zelených zátokách môžete zastať a len tak sa započúvať do zvukov džungle. Takisto môžete ísť na celodenný či poldenný trek so sprievodcom, organizujú to ubytovacie zariadenia, sprievodcu viete nájsť aj cez sociálne siete (napr. khaosoklocalguide.com alebo iný na Fb Rango Jungle Guide atď).
Najprv treehouse, potom rafthouse. Áno!
My sme prileteli do thajského Bangkoku priamym letom z Viedne a následne sme miestnym letom preleteli na ostrov Phuket. Odtiaľ trvá transfer minivanom do Khao Sok približne dve hodiny (cca 132 km). Khao Sok sa nachádza hore nad Phuketom vo vnútrozemí. Ubytovanie, ktoré si vyberiete, je vám schopné zabezpečiť celý transfer. Oblasť Khao Sok ponúka možno 60 rôznych ubytovaní - rezorty, guesthousy, hostely či bungalowy. Noc sme sa rozhodli stráviť na izolovanom kúsku riečneho brehu pod vápencovými útesmi, kde možno prenocovať v chatách na koloch v džungli alebo dokonca priamo pri rieke. To miesto sa volá Our Jungle House a píšu o ňom aj turistickí knižní sprievodcovia vydaní pred mnohými rokmi, pretože patrí medzi najstaršie a najznámejšie v tejto oblasti a úroveň i popularitu si stále drží. Romantické treehouses na rôzne vysokých pylónoch majú každý svoje vlastné meno. V noci počujete cikády a žaby, svetlo je síce sliepňavé, ale kedysi tu elektrina nebola vôbec. Veď ste v džungli!
Po noci strávenej v drevenom treehouse a raňajkách v reštaurácii, ktorá zariadeniu patrí, sme sa minivanom premiestnili ku jazeru Cheow Lan do Visitor Center Khao Sok National Park. Výlet do národného parku si môžete urobiť len pol- či jednodenný, bez prenocovania, alebo sa rozhodnúť aj prespať priamo na vode v niektorom z rafthousov, čo je obyčajne rad spojených drevených domčekov plávajúcich priamo na jazere. Väčšiu časť batožiny sme si nechali v Our Jungle House s tým, že nám ju doručia po prenocovaní na jazere a na tú jednu noc na vode sme si zobrali do malého ruksaku len nevyhnutné veci. Dôležitý je najmä plne nabitý ,,powebank", lebo elektrina je tu len v obmedzenej miere (medzi šiestou ráno a deviatou večer), ďalej baterka a okrem ochrany proti UV žiareniu, ktoré sa na vode znásobuje, aj repelent. Plavba drevenou dlhou loďkou so strieškou je bezpečná, ale ak máte gumenné vrece, kam si schováte doklady a elektroniku, prípadne vodeodolný obal na mobil, je to určite dobrá poistka, najmä ak chcete neskôr aj kajakovať.
Neďaleko prístaviska, kde sa naloďujete, je veľký žltý, trochu gýčový nápis Khao Sok National Park a nad ním červené raflézie. Turisti sa tu obyčajne fotia na pamiatku. Vstup do národného parku stojí 200 bahtov pre dospelého a 100 bahtov pre dieťa do 14 rokov. Park je otvorený od šiestej do šiestej. Potom je už na plavby či treky v džungli tma. My sme sa rozhodli pre Praiwan Raft House až na konci jednej z hlbokých zátok jazera, ktorý má oproti sebe stojace dva rady vkusných drevených domčekov obložených bambusom, so slamennou strechou umiestnených na plávajúcej plošine s kovovými sudmi naplnenými vzduchom. Časť z nich má vlastnú kúpeľňu, časť má spoločné sociálne zariadenia.
Viete, čo je výhoda? Vyjdete z domčeka na mólo, ktoré ich spája a môžete rovno skočiť do vody. Do sladkej vody, lebo áno, sme na jazere. Trochu horšie je, keď vypijete veľa piva, ale viete čo, v takomto ubytovaní sa to s vami trochu kolíše tak či onak. Takisto si kedykoľvek počas dňa môžete od brehu odviazať plastový kajak a ísť si zapádlovať do blízkych či vzdialenejších zátok. Všetko sa sem musí doviezť, takže neočakávajte štvorhviezdičkovú reštauráciu, je tu jednotné menu, ale na rafthousy sa nechodí kvôli švédskym stolom ani Michelinskej hviezde, však?
Niečo tu smrdí. Ale nie klamstvo!
V noci v džungli lomozili slony až praskali konáre a cikády koncertovali ako v thajskej filharmónii. Na brehu v jednej zo zátok, do ktorej bol výhľad z plávajúcej reštaurácie, sa počas večere objavil dokonca aj malý čierny medvedík a celé osadenstvo utekalo si ho nasnímať, len pozor, mokré drevo sa môže šmýkať, takže ktosi skončil aj na zadku. V Khao Sok si môžete pozrieť aj vodopády (napr. Wing Hin Waterfall), alebo ísť sa pozrieť do jaskýň (známa Nam Talu Cave) či viewpointy (Kri Sorn View Point). Pripravte sa na to, že počas treku či návštevy jaskýň budete zabahnení, mokrí a potrebujete čelovku. Asi najznámejším fotopointom, ktorému sa doplavíte v rámci safari na vode, sú skaly Traja bratia (Khao San Klur). Po dvoch dňoch a noci strávenej na jazere Cheow Lan sme sa zas loďkou vrátili do bodu nášho štartu. Čakal nás náš van, dokonca so všetkou našou batožinou. Na nič v Our Jungle House nezabudli, ani na igelitku so ,,žalúdočnou dezinfekciou". A mohli sme pokračovať v smere Krabi na Railay beach. Ale to je už iný príbeh.
,,Fantastic. If you love the nature, it is a must (Fantastické, ak milujete prírodu, musíte to vidieť)," napísal v recenzii veľmi prosto jeden z turistov. Možno jedine súhlasiť. Naozaj. Vážne. Fakt. Nič tu nesmrdí klamstvom. Ak niečo páchne, tak jedine kvitnúca raflézia v tunajšej džungli.
Autorka článku a fotografií - Bianka Stuppacherová pracuje od roku 1995 ako redaktorka príloh v slovenskom denníku Pravda. Fascinácia Aziou a najmä Srí Lankou ju priviedla k založeniu fanpage na Facebooku Srí Lanka by Bianka. O Srí Lanke, ale aj iných destináciách, už publikovala množstvo rôznych článkov. Na spoznávanie menej tradičného Thajska ju pozvala letecká spoločnosť EVA AIR.
Zaujala Vás popisovaná destinace, chtěli byste se dozvědět víc a získat podrobnější informace? V e-shopu najdete tištěné průvodce.
Byli jste na výletě, dobrodružné cestě či třeba stáži a rádi byste o tom řekli světu? Sdílejte své zážitky z cest s dalšími cestovateli přímo zde na webu anebo na Facebooku Lonely Planet Česká republika.
