V tejto jedinej známej sprístupnenej jaskyni na území Prešovského okresu nepredávajú vstupenky, ale zážitky! Napríklad sa môžete znova narodiť!
Presne vedľa cesty s anomáliou vedúcej do obce Lačnov sa nachádza smerovka: Jaskyňa Zlá diera - 17 minút. No nechoďte sa tam pozrieť, keď čítate ten názov! Zablúdiť sa nedá. Prejdete pasienkom, na ktorom si treba dávať dosť veľký pozor na to, aby ste nešliapli do nejakého ,,šťastíčka". Pri vstupe do lesa je ďalšia tabuľa s preškrtnutými piktogramami, čo je tu zakázané robiť. Zákaz fajčiť, zakladať oheň, trhať kvetiny, voziť sa na motorke, zahadzovať odpadky a jazdiť na koni! Lesný chodníček vás zavedie na miesto.
Uprostred lesa sa vynorí malý domček, ohnisko, ihrisko pre deti. Objaviteľom jaskyne je Rudolf Košč, otec známej speváčky Katky Koščovej. Ak potrebujete, dostanete aj jednu z bavlnených mikín, čo tu visia na klincoch a prilbu s čelovkou. S prilbami na hlavách sa ľahko odbíjajú kvaple visiace zhora, treba na ne dávať veľký pozor! Nie na hlavy, na kvaple! Žiaden strach, najbližší cintorín je 500 metrov odtiaľto v dedine Lačnov.
Sprievodkyňou jedna zo slovenských jaskyniarok
Sprievodkyňa Miška Pancuráková je jedna z mála slovenských jaskyniarok. ,,Nás žien, čo sa venujeme jaskyniarstvu, je na Slovensku asi štyridsať. Nie je to veľa, pretože žena a blato nejdú veľmi dohromady. Okrem toho musí byť jaskyniar fyzicky zdatný, nemať klaustrofóbiu a vmestiť sa aj do úzkych priestorov. Takže nesmie byť bruškatý, ako je už momentálne objaviteľ tejto jaskyne, pán Rudolf Košč. Ten je tu už vyše 35 rokov. On je paranormálny jav," smeje sa Miška.
Názov Zlá diera vznikol z toho, že v minulosti išlo len o dieru v zemi, v ktorej sa občas ,,stratili" menšie zvieratá. Keď pastieri dovnútra hodili kameň, počuli, že padá do väčšieho, dutého priestoru. Časom sem začali neveľkým otvorom liezť najväčší objavitelia, miestne lačnovské a lipovské ratolesti, pre ktoré to bolo adrenalínové dobrodružstvo. Bohužiaľ, svojho času poodlamovali obrovské množstvo kvapľovej výzdoby. A našlo sa tu aj veľa kostí. Údajne výlučne zvieracích. Turistov vraj hádžu inde.
V podzemí je stabilných 7 stupňov Celzia bez ohľadu na to, ako je vonku. Zleziete po prudkých kamenných schodoch nadol, miestami sa treba pridŕžať reťaze, ak zostup nechcete výrazne urýchliť po vlhkom teréne s ešte vlhkejším a hnedým zadkom. Hnedým od blata. Následne si treba zažať čelovku. Jaskyňa Zlá diera nie je osvetlená. Už po prvých metroch spí prvý netopier, zákonom chránený podkovár malý.
Tu nejde o kvaple, viac o zážitok
Na iné jaskyne ľudia obyčajne rýchlo zabudnú. Podobajú sa jedna na druhú. Všade veľa návštevníkov, umelé osvetlenie, schody so zábradliami a relatívne nudný, odcrecitovaný výklad. Málo osobného kontaktu so sprievodcom. Kým poslední v rade dobehnú tých prvých, obyčajne už počujú len záver toho, čo sa povedalo. V Zlej diere je to iné. Skupinka má maximálne 15-20 ľudí a nie sú ako ovečky idúce za sprievodcom, ktorý zapína a vypína svetlá.
Na Slovensku je 7 500 jaskýň, Zlá diera patrí k tým starším, má odhadom 4 milióny rokov. Je to dolomitová jaskyňa, takže je tmavšia ako napríklad Jaskyňa Driny, Belianska či Demänovské jaskyne. Nemá ani takú bohatú kvapľovú výzdobu, takže netreba očakávať stovky veľkých kvapľov. V srdci jaskyne, ktoré však návštevníci na bežnej, základnej 40-minútovej trase neuvidia, sú prekrásne kvaple. Je možné zvoliť si aj náročnejšiu, speleologickú trasu pre štvor-, päťčlennú skupinku, na ňu je však vhodné objednať sa telefonicky vopred."
Zatiaľ kým v Demänovských jaskyniach rastie centimeter kvapľa 8-12 rokov, v Zlej diere je to 250 rokov. Vode trvá dlho, kým cez dolomit pretečie, pričom sa v nej pomaličky rozpúšťa hornina. Zopár odlomených kvapľov je tu aj vystavených a turisti si ich môžu ,,podržať". Najmä jeden tmavý obyčajne s veľkým úspechom koluje v rukách veselých žien a smutných mužov. Môže mať tak 300-tisíc rokov. Úžasný pocit, že tak dlho rástol! Tentoraz visí zo stropu netopier veľký. V Zlej diere vraj žije okolo 250 netopierov. Nedozviete sa však, kto a ako to spočítal.
Trúfnete si preliezť cez ,,pôrodné cesty"?
A teraz prichádza na rad miesto, kde deti majú zimomriavky. Na zemi sú rozložené kosti! Lebka s veľkými zubami však nepatrí tigrovi šabľozubému, ako by si niekto mohol tipnúť, ale medveďovi. Na ďalšom mieste majú zimomriavky dospelí. Tu sa totiž človek môže znova narodiť. Keď prelezie cez dlhý tunel, ktorý pripomína pôrodnú cestu. Vchádzate doň po kolenách a po bruchu a na konci sa dá z neho vyliezť len tak, že sa otočíte na chrbát tvárou k stropu a v závere vystrčíte najprv jednu ruku, potom zvyšok tela. Dobrá správa je tá, že ,,pôrod" je dobrovoľný a existuje aj pohodlnejšia cesta, na konci ktorej rodiacich sa dobrovoľníkov počkáte.
Jaskyňu Zlá diera sprístupnili v roku 1999. Je to jedna zo štyroch privátnych jaskýň na Slovensku. Peniaze za vstupné sa tu však investujú do odkrývania ďalších priestorov, na jej údržbu a na prieskum, kam až vedú jej chodby. Najmladší návštevník mal šesť týždňov, mimochodom, bol to vnuk Rudolfa Košča. A najstarší? Ten mal vyše osemdesiat! Ďalšie informácie: www.zladiera.sk, FB Jasky
Autorka článku - Bianka Stuppacherová pracuje od roku 1995 ako redaktorka príloh slovenskom denníku Pravda a fascinácia Srí Lankou ju priviedla k založeniu funpage na Facebooku Srí Lanka by Bianka. O Srí Lanke (ale aj iných destináciách) už publikovala množstvo rôznych článkov. Autor fotografií - Dávid Popovič, www.mystudio.sk.
Byli jste na výletě, dobrodružné cestě či třeba stáži a rádi byste o tom řekli světu? Sdílejte své zážitky z cest s dalšími cestovateli přímo zde na webu anebo na Facebooku Lonely Planet Česká republika.
