Viete, že najväčší opál sveta pochádza zo Slovenska? Nazýva sa Harlekýn a váži takmer 600 gramov. Je síce uložený v Prírodovednom múzeu vo Viedni, objavili ho však v opálových baniach na východe Slovenska. Tunajšie opálové bane sú najstaršie na svete. Štôlňu Jozef je možné navštíviť a prejsť 1280 metrov pod zemou.
Od Prešova hmlistým lesom po prázdnej asfaltke. Navigácia je dobrá vec, pretože ak nie ste domáci, môžete sa dosť ľahko zatúlať v tunajších Slánskych vrchoch. Prichádzate k miestu označenému drevenou tabuľou, naokolo je len les. Pred vstupom do zeme označeným ako stôlňa Jozef je unimobunka ako úkryt pre sprievodcu a oproti veľký katolícky kríž. Na strome je tabuľka Klubu slovenských turistov: Slovenské opálové bane, 586 metrov nad morom. Hodinovú podzemnú prechádzku pri teplote 0-6 stupňov Celzia zvládnu skôr väčšie ratolesti a návštevnici nesmú trpieť fóbiami. Všetci dostanete žlté helmy a do rúk vlastné svietidlo. Priestory nie sú všade osvetlené ako napríklad známe jaskyne. Táto opálová baňa bola návštevníkom opätovne sprístupnená v júni 2015.
Zážitok aj speleoterapia dohromady
,,Nachádzame sa medzi obcami Zlatá Baňa a Červenica v najdlhšej štôlni opálových baní v banskom revíri Libanka," vysvetľuje sprievodca Miroslav Kravec. ,,V štôlni je výborná klíma, v ovzduší sa okrem iného nachádza síra, a to prospieva dýchacím cestám." Speleoterapia ako bonus.
Štôlňa Jozef sa začala raziť v roku 1832 a je to najdlhšia štôlňa slovenských opálových baní. Meria až 1 350 metrov. Banský revír Libanka má 24 km podzemných chodieb a celý komplex slovenských opálových baní dosahuje 32 km.
Najhodnotnejší je opál s farbohrou
Kráčať budete vnútrajškom rozrytého kopca po siedmom podlaží, pod vami ich je ešte ďalších šesť, z nich päť je kompletne zatopených. Dá sa tu dokonca aj potápať, len voda má 2-4 stupne Celzia a jaskynní potápači v neopréne tu vydržia maximálne dve hodiny a nesmú zablúdiť. Hore vo vrchu Libanka je ešte ďalších desať podlaží. Znamená to, že je tu dohromady 17 horizontov a výškové rozpätie od prvého po sedemnáste je 200 metrov. Červíčkovia uprostred sopečného vrchu, zlatobanského stratovulkánu. Je jasné, že drahé opály vytvorila sopečná činnosť. ,,Opál je z chemického hľadiska vlastne oxid kremičitý, ktorý obsahuje od 3 do 6 percent vody," vysvetľuje Miroslav Kravec. ,,Jediné využitie opálu je v šperkárstve. Poznáme viacero druhov opálov, ak sa však bavíme o tom hodnotnom, ide najmä o opál s farbohrou. V tejto bani sa ťažil najmä takýto opál s farbohrou a tzv. mliečny opál, ktorý sa veľmi dobre brúsi."
Aj dnes je opál drahší ako zlato - jeden karát sa pohybuje od 50 do 150 eur. ,,Aktívna ťažba sa tu však skončila v roku 1922," pokračuje sprievodca. Dlhé roky boli priestory objektom nelegálneho rabovania ,,opálokopov",ktorí zbierali vzorky na haldách. V roku 2012 začala s povrchovou ťažkou spoločnosť Opálové bane Libanka, za tri roky vyťažili 600 karátov opálu a z neho sa teraz vyrábajú šperky.
Život baníka bol ťažký a krátky
,,Život baníka bol v minulosti veľmi ťažký a krátky," pokračuje vo výklade sprievodca. ,,Baníci dreli 10-14 hodín denne od pondelka do soboty, v prachu a v zime. Dožívali sa maximálne 40 rokov. Relatívne dobre však zarábali a z ušetrených peňazí si do roka mohli kúpiť tri ťažné kone alebo päť kráv. To bolo v tom období slušné bohatstvo. Žily boli hrubé maximálne 4 cm a dlhé 75 cm - toľko merala najrozsiahlejšia, aká sa našla. Opál sa vyskytuje veľmi nepravidelne, niekedy sa kopalo mesiace a nič sa nenašlo.
Za zmienku stojí tunajšia výstavka banských svietidiel. V minulosti sa používali hlinené alebo železné kahančeky plnené bravčovou masťou alebo repkovým olejom. Svietili maximálne tri hodiny a vydávali svetlo ako z malej sviečky. Až v roku 1860 sa v Amerike začali vyrábať petrolejky, prešlo však ďalších desať rokov, kým sa tento vynález dostal na východné Slovensko. Vlastnil ho len každý piaty až desiaty baník. V roku 1900 bolo vymyslené karbidové svietidlo. V tomto svietidle prekvapkáva na karbid vápenatý voda, čím vzniká horľavý plyn acetylén. Jedna náplň v takomto svietidle svietila 33 hodín a baníci tak mali funkčnú lampu aj na tri zmeny. V baniach sa karbidové svietidlo využívalo od roku 1908 do 1922 a mnohí jaskyniari ho používajú dodnes.
Zimuje tu až štyritisíc kusov netopierov šiestich druhov. Dostanú sa sem jednoducho, cez desiatky rôznych komínov a vstupov.
Pred záverom prehliadky je istým adrenalínovým zážitkom zhasnúť svetlá a zažiť totálnu tmu. ,,Ak ste v bani v tme a neviete, kadiaľ, odporúča sa dať sa na štyri, aby ste nespadli, hmatať rukou okolie, chytiť sa steny a ísť s prúdením vzduchu," dodáva odvahy sprievodca Miroslav. Niekde by ste mali vyjsť, ale nikto nevie kedy a kde. Ďalšie informácie: www.opalovebane.com, FB Slovenské opálové bane.
Autorka článku - Bianka Stuppacherová pracuje od roku 1995 ako redaktorka príloh slovenskom denníku Pravda a fascinácia Srí Lankou ju priviedla k založeniu funpage na Facebooku Srí Lanka by Bianka. O Srí Lanke (ale aj iných destináciách) už publikovala množstvo rôznych článkov. Autor fotografií - Dávid Popovič, www.mystudio.sk.
Byli jste na výletě, dobrodružné cestě či třeba stáži a rádi byste o tom řekli světu? Sdílejte své zážitky z cest s dalšími cestovateli přímo zde na webu anebo na Facebooku Lonely Planet Česká republika.
