V rámci tohto seriálu vám predstavíme štyri zaujímavé miesta na Slovensku, kde môžete zaliezť pod zem a uvidieť tam veci! Poďte s nami do hornonitrianskej bane Cigeľ, do Čachtického podzemia, kde vraždila krvavá Báthoryčka, do Opálových baní a do Zlej diery!
Zalezte do bane Cigeľ!
Ešte pred nástupom ,,nafasujete" plátennú tašku v armádnej zelenej farbe, v ktorej je sebazáchranný prístroj určený na dýchanie. Nevie produkovať kyslík, jeho úlohou je však premieňať jedovaný oxid uhoľnatý na oxid uhličitý. Pravdepodobnosť, že by ste ho mohli potrebovať, sa ráta na promile. Dlhou chodbou sa ide do veľkej, ,,čistej", šatne, kde zo stropu visia na reťaziach stovky opustených kovových vešiakov a hákov na topánky. Tu sa baník vyzliekol, na nohy si obul šľapky a nahý prešiel do ,,špinavej časti", kde sa obliekol do tzv. fáračiek.
Pravidlá ako pre baníkov
Vy dostanete modré plášte, na hlavu helmu a do ruky svietidlo. Sprievodca osobne kontroluje jeho funkčnosť. So sebazáchrannými prístrojmi v taškách budete ovešaní ako skutoční baníci. V banskom skanzene bude stabilných 16 stupňov Celzia. Pod zemou návštevníci obyčajne strávia dve hodiny a budú chodiť po vlhkom, miestami nerovnom povrchu. Odskočiť si na záchod je vhodné ešte na povrchu. Problém môžu mať aj fajčiari, pretože v bani je zakázané fajčiť. A takisto je viac ako vhodné ísť nadol triezvy. Jednoducho, platia pravidlá ako pre baníkov!
Do banského skanzenu hornonitrianskej bane Cigeľ sa ide žltým vláčikom s maličkými vagónmi, akými sa do bane vozili aj baníci. Minulý čas je namieste, pretože baňa Cigeľ ,,odišla" po 55 rokoch do dôchodku. 55 rokov je zhodou okolností vek, v akom v minulosti odchádzali do dôchodku aj baníci. Poslednú tonu hnedého uhlia tu vyťažili nie tak dávno: 27. októbra 2017. Baňa je v činnosti, ale ťažba už neprebieha.
Lepšia voda pod nohami ako nad hlavou
Banský skanzen fungujúci od roku 2003 sa nachádza približne 80 metrov pod povrchom, čo nie je veľa. Počas cesty vlakom však v istom mieste budete až 300 metrov pod povrchom zeme, pretože nad vami bude vrch, reliéf krajiny ,,tam hore" sa totiž mení.
Po jazde vláčikom sa do banského skanzenu ešte kráča pešo asi 300 metrov popri odvodňovacom kanáli jednou z najmenších chodieb v Hornonitrianskych baniach. Tí vyšší musia mať hlavu mierne nabok, aj tak sa občas stane, že prilba na hlave ťukne do segmentu. Preskakovať budete aj malé kaluže. Pre baníka je dôležité, aby mal vodu pod nohami, nie nad hlavou. Preto sa priestory bane odvodňujú, aby sa voda nezhromažďovala v nadloží, lebo jej tlak by mohol pretrhnúť strop banského diela, najmä na tzv. stenových poruboch. Preto sa vždy vŕtajú odvodňovacie vrty.
V banskom skanzene možno vidieť napríklad predchodcu dnešného vagóna na dopravu osôb. Baníci mu kedysi hovorili ,,hrkotáč". Robil obrovský hluk a vo vagónoch bol prievan. Jedným z vagónov bol aj sanitný voz, v ktorom je umiestnené ležadlo. Baňa ako taká mala štyroch vlastných lekárov, zubára, zamestnanci chodili na rekondičné pobyty.
Banícka toaleta
Viete, ako baníci chodili na toaletu? Nuž, mobilné banícke záchody ani zďaleka nevyzerali ako plastové mobilné búdky dnes. Do výdušných chodieb sa nanosili nádoby narezané z plechových rúr. Urobili im dno a nahor položili dosku, aby sa na nich dalo sedieť. Potrebu bolo treba zasypať pilinami, aby sa baňou nešíril zápach. Pracovníkom, ktorých úlohou bolo exkrementy vyvážať, sa hovorilo ,,medári" alebo ,,včelári". Mali vlastné šatne aj sprchy. Nefárali spoločne s baníkmi.
V banskom skanzene je relatívny chlad, ale na prevádzkach zohrievali obrovské motory dopravníkov okolité ovzdušie na tzv. trenkovú teplotu. Aj preto baníci často pracovali povyzliekaní, navyše ich zohrievala aj fyzická práca. Navyše čím hlbšie pod zem, tým je teplota vyššia.
Najkrajšia časť pracovného dňa bola chvíľa, keď vláčik vyšiel von z banskej chodby a človek po toľkých hodinách uvidel denné svetlo! A potom prúdy vody pod sprchou, ktoré z neho zmyli pot a vlhkosť banských chodieb, uhoľnú a olejovú špinu. Človek bol ako znovuzrodený!
Ďalšie informácie: www.banskyskanzen.sk, FB Hornonitriansky banský skanzen
Autorka článku - Bianka Stuppacherová pracuje od roku 1995 ako redaktorka príloh slovenskom denníku Pravda a fascinácia Srí Lankou ju priviedla k založeniu funpage na Facebooku Srí Lanka by Bianka. O Srí Lanke (ale aj iných destináciách) už publikovala množstvo rôznych článkov. Autor fotografií - Dávid Popovič, www.mystudio.sk.
Byli jste na výletě, dobrodružné cestě či třeba stáži a rádi byste o tom řekli světu? Sdílejte své zážitky z cest s dalšími cestovateli přímo zde na webu anebo na Facebooku Lonely Planet Česká republika.
