Na Slovensku zalezte pod zem – opálové bane

Viete, že najväčší opál sveta pochádza zo Slovenska? Nazýva sa Harlekýn a váži takmer 600 gramov. Je síce uložený v Prírodovednom múzeu vo Viedni, objavili ho však v opálových baniach na východe Slovenska. Tunajšie opálové bane sú najstaršie na svete. Štôlňu Jozef je možné navštíviť a prejsť 1280 metrov pod zemou.

Slovenské opálové bane 586 metrov nad morom

Od Prešova hmlistým lesom po prázdnej asfaltke. Navigácia je dobrá vec, pretože ak nie ste domáci, môžete sa dosť ľahko zatúlať v tunajších Slánskych vrchoch. Prichádzate k miestu označenému drevenou tabuľou, naokolo je len les. Pred vstupom do zeme označeným ako stôlňa Jozef je unimobunka ako úkryt pre sprievodcu a oproti veľký katolícky kríž. Na strome je tabuľka Klubu slovenských turistov: Slovenské opálové bane, 586 metrov nad morom. Hodinovú podzemnú prechádzku pri teplote 0-6 stupňov Celzia zvládnu skôr väčšie ratolesti a návštevnici nesmú trpieť fóbiami. Všetci dostanete žlté helmy a do rúk vlastné svietidlo. Priestory nie sú všade osvetlené ako napríklad známe jaskyne. Táto opálová baňa bola návštevníkom opätovne sprístupnená v júni 2015.

Vstup do opáľových baní

Zážitok aj speleoterapia dohromady

,,Nachádzame sa medzi obcami Zlatá Baňa a Červenica v najdlhšej štôlni opálových baní v banskom revíri Libanka," vysvetľuje sprievodca Miroslav Kravec. ,,V štôlni je výborná klíma, v ovzduší sa okrem iného nachádza síra, a to prospieva dýchacím cestám." Speleoterapia ako bonus. 
Štôlňa Jozef sa začala raziť v roku 1832 a je to najdlhšia štôlňa slovenských opálových baní. Meria až 1 350 metrov. Banský revír Libanka má 24 km podzemných chodieb a celý komplex slovenských opálových baní dosahuje 32 km.

Nachádzame sa v banskom revíri Libanka
 

Najhodnotnejší je opál s farbohrou

Kráčať budete vnútrajškom rozrytého kopca po siedmom podlaží, pod vami ich je ešte ďalších šesť, z nich päť je kompletne zatopených. Dá sa tu dokonca aj potápať, len voda má 2-4 stupne Celzia a jaskynní potápači v neopréne tu vydržia maximálne dve hodiny a nesmú zablúdiť. Hore vo vrchu Libanka je ešte ďalších desať podlaží. Znamená to, že je tu dohromady 17 horizontov a výškové rozpätie od prvého po sedemnáste je 200 metrov. Červíčkovia uprostred sopečného vrchu, zlatobanského stratovulkánu. Je jasné, že drahé opály vytvorila sopečná činnosť. ,,Opál je z chemického hľadiska vlastne oxid kremičitý, ktorý obsahuje od 3 do 6 percent vody," vysvetľuje Miroslav Kravec. ,,Jediné využitie opálu je v šperkárstve. Poznáme viacero druhov opálov, ak sa však bavíme o tom hodnotnom, ide najmä o opál s farbohrou. V tejto bani sa ťažil najmä takýto opál s farbohrou a tzv. mliečny opál, ktorý sa veľmi dobre brúsi."

Možno sa vybrať doprava, ale aj dolava

Aj dnes je opál drahší ako zlato - jeden karát sa pohybuje od 50 do 150 eur. ,,Aktívna ťažba sa tu však skončila v roku 1922," pokračuje sprievodca. Dlhé roky boli priestory objektom nelegálneho rabovania ,,opálokopov",ktorí zbierali vzorky na haldách. V roku 2012 začala s povrchovou ťažkou spoločnosť Opálové bane Libanka, za tri roky vyťažili 600 karátov opálu a z neho sa teraz vyrábajú šperky.

Opal je z chemického hladiska oxid kremičitý

Život baníka bol ťažký a krátky

,,Život baníka bol v minulosti veľmi ťažký a krátky," pokračuje vo výklade sprievodca. ,,Baníci dreli 10-14 hodín denne od pondelka do soboty, v prachu a v zime. Dožívali sa maximálne 40 rokov. Relatívne dobre však zarábali a z ušetrených peňazí si do roka mohli kúpiť tri ťažné kone alebo päť kráv. To bolo v tom období slušné bohatstvo. Žily boli hrubé maximálne 4 cm a dlhé 75 cm - toľko merala najrozsiahlejšia, aká sa našla. Opál sa vyskytuje veľmi nepravidelne, niekedy sa kopalo mesiace a nič sa nenašlo. 

Výstava banských svietidiel v opálových baniach

Za zmienku stojí tunajšia výstavka banských svietidiel. V minulosti sa používali hlinené alebo železné kahančeky plnené bravčovou masťou alebo repkovým olejom. Svietili maximálne tri hodiny a vydávali svetlo ako z malej sviečky. Až v roku 1860 sa v Amerike začali vyrábať petrolejky, prešlo však ďalších desať rokov, kým sa tento vynález dostal na východné Slovensko. Vlastnil ho len každý piaty až desiaty baník. V roku 1900 bolo vymyslené karbidové svietidlo. V tomto svietidle prekvapkáva na karbid vápenatý voda, čím vzniká horľavý plyn acetylén. Jedna náplň v takomto svietidle svietila 33 hodín a baníci tak mali funkčnú lampu aj na tri zmeny. V baniach sa karbidové svietidlo využívalo od roku 1908 do 1922 a mnohí jaskyniari ho používajú dodnes.

Vozík na lyži, ktorý dvaja tlačili a jeden ťahal. Hovorí sa mu uhorský hunt

Zimuje tu až štyritisíc kusov netopierov šiestich druhov. Dostanú sa sem jednoducho, cez desiatky rôznych komínov a vstupov.

Je neuveriteľné, ako sa netopiere dokážu udržať na skale

Pred záverom prehliadky je istým adrenalínovým zážitkom zhasnúť svetlá a zažiť totálnu tmu. ,,Ak ste v bani v tme a neviete, kadiaľ, odporúča sa dať sa na štyri, aby ste nespadli, hmatať rukou okolie, chytiť sa steny a ísť s prúdením vzduchu," dodáva odvahy sprievodca Miroslav. Niekde by ste mali vyjsť, ale nikto nevie kedy a kde. Ďalšie informácie: www.opalovebane.com, FB Slovenské opálové bane.

Autorka článku - Bianka Stuppacherová pracuje od roku 1995 ako redaktorka príloh slovenskom denníku Pravda a fascinácia Srí Lankou ju priviedla k založeniu funpage na Facebooku Srí Lanka by Bianka. O Srí Lanke (ale aj iných destináciách) už publikovala množstvo rôznych článkov. Autor fotografií - Dávid Popovič, www.mystudio.sk.

Byli jste na výletě, dobrodružné cestě či třeba stáži a rádi byste o tom řekli světu? Sdílejte své zážitky z cest s dalšími cestovateli přímo zde na webu anebo na Facebooku Lonely Planet Česká republika.

Booking.com
Napsal: Bianka Stuppacherová

Předchozí článek

Čaj, vlaky a památky z Rádž - objevte indický Západní Ghát

Další článek

Dundee - skotské město designu

Související články

Články

Varšava je město s příběhem

Velmi silným příběhem. Může za to zejména její pohnutá historie za druhé světové války. Hlavním městem je Varšava od roku 1596, kdy vystřídala královský Krakow. Rozvoj Varšavy byl přerušen za druhé světové války. Varšavské povstání v roce 1944 proti nenáviděným Němcům mělo tragickou dohru. Statisíce povražděných lidí, přes 90 % budov bylo srovnáno se zemí, město bylo vylidněno. Polský národ se – jako ostatně mnohokrát v dějinách předtím – nevzdal. Po válce město obnovili. Staré město postavili podle původních…

Články

Reklama na stopování - Ukrajina za 4 dny

Parta kamarádů se rozhodla stopovat. Chtějí poznat něco nového a zažít nějaké dobrodružství. Proto padá volba na stopování. Je to nejjednodušší způsob, jak poznat fajn lidi a zjistit něco o jejich zvycích a kultuře, která se nemusí nutně měnit jen s hranicemi jiných států. Začátek cesty Mířím na ÚAN Florenc a v hlavě se mi honí spoustu myšlenek, většinou ne moc dobrých. Plán cesty je následující: za 4 dny prostopovat více jak 1600 kilometrů po žalostně udržovaných slovenských a ukrajinských cestách. To by samo o sobě nebylo tak špatné, ale počasí se netváří nadějně a…

Články

Na Slovensku zalezte pod zem – Čachtické podzemie

V rámci tohto seriálu vám predstavíme štyri zaujímavé miesta na Slovensku, kde môžete zaliezť pod zem a uvidieť tam veci! Poďte s nami do hornonitrianskej bane Cigeľ, do Čachtického podzemia, kde vraždila krvavá Báthoryčka, do Opálových baní a do Zlej diery! Alžbeta Báthory - toto je len fikcia, ako mohla vyzerat v čase, keď sa ako 15-ročná vydávala Zalezte do Čachtického podzemia! Štyristo metrov od sochy Báthoryčky, ktorá je v centre obce Čachtice, peknou prechádzkou okolo kostola, Drugethovskej kúrie a miesta, kde stál nádašdyovský kaštieľ,…

Články

Na Slovensku zalezte pod zem – Bane Cígeľ

V rámci tohto seriálu vám predstavíme štyri zaujímavé miesta na Slovensku, kde môžete zaliezť pod zem a uvidieť tam veci! Poďte s nami do hornonitrianskej bane Cigeľ, do Čachtického podzemia, kde vraždila krvavá Báthoryčka, do Opálových baní a do Zlej diery! Zalezte do bane Cigeľ! Ešte pred nástupom ,,nafasujete" plátennú tašku v armádnej zelenej farbe, v ktorej je sebazáchranný prístroj určený na dýchanie. Nevie produkovať kyslík, jeho úlohou je však premieňať jedovaný oxid uhoľnatý na oxid uhličitý. Pravdepodobnosť, že by ste ho mohli potrebovať, sa…